Kontroly dodržiavania zákona o ochrane prírody a návštevného poriadku

Počas uplynulých dní prebehlo na území národného parku viacero kontrol dodržiavania zákona o ochrane prírody a návštevného poriadku, pričom boli zamerané najmä na vjazd a státie motorových vozidiel a na pohyb mimo turistických chodníkov.  Niektoré lokality v národnom parku sú stále v mysli verejnosti chápané ako miesta, kde sa môžu pohybovať voľne (napriek tomu, že návštevný poriadok je platný od roku 2005), prípadne, že zákazy vjazdov do dolín (aj keď sú na komunikáciách riadne označené) neplatia. Všetky prístupové cesty a komunikácie do chráneného územia sú označené, či už formou tabule zákazu vjazdu alebo tabuľou s označením „Národný park Malá Fatra“, čo znamená územie s vyšším stupňom ochrany. Zákaz vjazdu podľa zákona o ochrane prírody sa vzťahuje na všetky motorové vozidlá (s výnimkou vozidiel vlastníka, správcu alebo nájomcu pozemkov).

Medzi najviac opakované porušenia je možné zaradiť pohyb návštevníkov mimo vyznačený turistický chodník, respektíve mimo vyhradené lokality pre lyžovanie. Treba si uvedomiť, že voľným pohybom v území národného parku, bez ohľadu na ročné obdobie, ovplyvňujeme správanie zvierat v ich prostredí.  Problematike všeobecného voľného pohybu návštevníkov sa budeme venovať v samostatnom článku. 

Negatívne vplyvy voľného pohybu návštevníkov v chránenom území počas zimy

Problematike lyžovania mimo vyhradené zjazdovky a mimo turistické chodníky sme sa venovali pred rokom. V článku sme poukázali na niektoré negatívne dopady takéhoto správania návštevníkov a uviedli sme aj zdroje z odbornej literatúry – https://www.npmalafatra.sk/lyzovanie-versus-priroda/

Opätovne chceme zdôrazniť, že pri druhoch citlivých na vyrušovanie (najmä kurovité vtáky ako sú tetrov holniak, či hlucháň hôrny) môže byť opakované vyplašenie počas zimného obdobia otázkou prežitia. Pri každom vyplašení dochádza k strate energie, ktorá je v období nedostatku energeticky bohatej potravy pre jedince kľúčová. Vyrušované jedince sú nútené opustiť vhodné stanovište a prežívať v suboptimálnych lokalitách.  Energetický stres vedie k zníženej schopnosti reprodukcie, čo ovplyvňuje celú populáciu, nie len konkrétne jedince. Lesné kurovité vtáky sú pritom kriticky ohrozené, na pokraji vymretia. Je to spôsobené postupným úbytkom vhodných biotopov, avšak nezanedbateľný je aj vyššie uvedený vplyv vyrušovania spôsobeného niektorými športovými aktivitami.

Ochrana biotopu tetrova hlucháňa

Od roku 2017 Správa NP Malá Fatra komunikuje s viacerými urbárskymi spoločenstvami a na lokalitách vhodných pre hlucháňa hôrneho sa vyhlasujú bezzásahové územia, teda územia bez lesohospodárskych aktivít. Informovali sme o tom v samostatnom článku – https://www.npmalafatra.sk/bezzasahovy-rezim-v-narodnom-parku-mala-fatra/

Práve ochrana lesov je pre hlucháňa kľúčová. Na základe novely zákona o ochrane prírody a krajiny sa ďalšou pomocou pre kurovité vtáky stala možnosť regulovať na území národných parkov vnadenie alebo prikrmovanie zveri. Laicky to znamená stiahnutie diviačej zveri, z blízkosti lokalít, kde by mohlo dochádzať k predácii znášok kurovitých vtákov. Diviačia zver je pre kurovité vtáky hniezdiace na zemi veľkým rizikom. Na takto chránených územiach by mal hlucháň nájsť dostatok priestoru a kľudu na prežívanie.

Na základe každoročného mapovania populácie je známa ďalšia vážna príčina poklesu druhu v území, a tým je práve voľné lyžovanie naprieč hlucháními lesmi, ktoré zažíva boom v posledných rokoch (osobitne v období pandémie covid-19).

Pohľad na zlyžovaný biotop hlucháňa, kde je zákaz ťažby dreva.

Na jednej strane teda ochrana prírody robí opatrenia voči vlastníkom lesov a poľovníkom, aby hlucháň v území prežil, na strane druhej je tu ľahostajnosť niektorých návštevníkov, ktorá toto nemalé úsilie ochrany prírody a zaangažovaných subjektov marí. V minulosti boli na území Národného parku Malá Fatra vymapované takmer dve desiatky tokanísk, čo v súčasnej dobe  už dávno nie je pravda. Na to, aby tu tieto skvosty mohli fungovať aj v budúcnosti je potrebné zabezpečiť dostatočne veľké plochy, kde budú vyššie uvádzané faktory celkom eliminované. O podrobnostiach veľmi jasne pojednáva napríklad aj Program záchrany tetrova hlucháňa, na ktorého tvorbe sa podieľali renomovaní odborníci.

Kontrolná činnosť bude pokračovať

Kontroly dodržiavania zákona a návštevného poriadku budú aj naďalej štandardne pokračovať. Na sociálnych sieťach odznelo aj viacero nepravdivých informácii, najmä čo sa týka intenzity kontrol územia.  Nie je pravda, že nové vedenie ministerstva prišlo s touto iniciatívou. Správa národného parku robí pravidelné každoročné kontroly na pohyb mimo vyznačený turistický chodník, na nedovolený vstup motorovými vozidlami do územia, taktiež aj kontroly na chodníkoch, kde sú sezónne uzávery. Rovnako zavádzajúce je tvrdenie, že vybraté pokuty ostávajú vo vreckách ochranárov, nakoľko tieto sú odvedené do štátneho rozpočtu. Na margo pokút treba dodať, že Správa NP Malá Fatra uloží v priebehu roka pokuty (za všetky delikty) v stovkách, nie v tisícoch alebo miliónoch eur, z toho vyplýva, že pokutovanie nie je v žiadnom prípade každodenným chlebíčkom strážcu.

Správa NP Malá Fatra preto opakovane žiada návštevníkov národného parku, aby sa pohybovali (aj na lyžiach) výlučne v rámci vyznačených turistických chodníkoch a lyžovali na miestach na to vyhradených.

Národné parky predstavujú naše najvýznamnejšie prírodné dedičstvo a hlavným  cieľom ochrany národného parku je zachovanie alebo postupná obnova prirodzených ekosystémov. Aby nimi skutočne boli, musíme k tomu prispieť všetci. Riešením nie je podpisovať petície za zákaz hospodárenia v lesoch a pri svojich koníčkoch sa alibisticky tváriť ako najväčší milovníci prírody. V týchto prípadoch to ale presne tak vyzerá.

Nepochybne, existuje priestor na diskusiu a prehodnotenie niektorých športových aktivít a ich začlenenie do územia. Správa národného parku z vlastnej iniciatívy prehodnocuje návštevný poriadok tak, aby zohľadňoval záujmy ochrany prírody a bol adekvátny súčasnej dobe. 

Fotogaléria