Správa Národného parku Malá Fatra so sídlom vo Varíne je majiteľom dvoch ochranných známok a to:
V prípade záujmu použitia uvedených ochranných známok nás kontaktujte.
Prečítajte si zaujímavý príbeh znaku – loga Národného parku Malá Fatra očami našej bývalej kolegyne botaničky A. Dobošovej.
Znak Malej Fatry
Rozsutec považujeme za jeden z najkrajších vrchov Slovenska. Cez rôzne priehľady vidieť tento dominantný kopec z Oravy, z moravskej hranice v Beskydách, z Nízkych Tatier, z Veľkej Fatry. Raz ako horský štít, inokedy ako široko rozoklaný skalnatý vrchol. A najkrajší pohľad, keď prichádzate do Štefanovej a ukáže sa vám v celej kráse.Práve tento pohľad sa stal podkladom pre znak nášho chráneného územia, v tom čase ešte Chránenej krajinnej oblasti Malá Fatra.
Stála som pri jeho zrode. Vytvoril ho totiž môj otec Jozef Hallon, vtedy výtvarník v Považskom múzeu a galérii v Budatíne. Ako vždy, pracoval s plným nasadením. Vytvoril niekoľko skíc a jednu si vybral. Mne sa páčili všetky jeho verzie, aj tá ktorú predložil ako prvú – romantický ružový Rozsutec vo vychádzajúcom slnku – ešte sa nachádza v rodičovskom byte. Ale bola príliš romantická a tak následne vznikla súčasná podoba, myslím, že jedného z najkrajších znakov veľkoplošných chránených území vôbec. Pamätám si, že otec robil štúdie, ako bude znak vyzerať zmenšený a pripravil aj návrh odznaku pre malofatranských dobrovoľných ochrancov prírody. Len pred pár rokmi som sa dozvedela, že v poslednej chvíli bola stopnutá odmena za túto jeho prácu, je však príslovečné pre môjho skromného otca, že peniaze za ňu už nikdy nežiadal. Aké bolo moje prekvapenie, keď som po mojom príchode videla znak národného parku – v okrúhlej forme s čudesnými tvarmi pod Rozsutcom – bol vraj urobený podľa nepodareného znaku na igelitovej taške. Preto ma potešilo, keď som pri upratovaní mojej kancelárie, po nastúpení na správu našla, otcov originál znaku. Trvalo niekoľko rokov, keď ešte dožíval nepodarok, postupne však, vďaka úsiliu viacerých kolegov sa podarilo presadiť jeho originálny vzhľad, ktorý stále používame.
Text: RNDr. Anna Dobošová