Neživá príroda

Geológia a geomorfológia

Krivánska Malá Fatra je z hľadiska geologickej stavby jadrovým pohorím. Skladá sa z kryštalického jadra a z obalu druhohorných usadených hornín. Kryštalinikum, tvorené granodioritmi a kryštalickými bridlicami, je zastúpené najmä na južných svahoch pohoria. V severnej časti ich nachádzame v jedinom erozívnom okne vo Vrátnej doline. Usadené horniny druhohôr sú Malej Fatre zastúpené v troch jednotkách: v obalovej sérii, krížňanskom a chočskom príkrove. Príkrovy (križňanský a chočský) pokrývajú hlavný hrebeň a severnú časť horstva. Sú tvorené najmä vápencami, dolomitmi, kremencami, pieskovcami a slieňmi. Erózii odolné horniny chočského príkrovu vytvorili najkrajšie skalné útvary Malej Fatry, či už sú to Tiesňavy, hrebeň Sokolia, alebo Veľký Rozsutec.

Neobyčajne pestré geologické podložie podmienilo členitý reliéf s charakteristickými bralami, na vápnitých horninách vznikli tiesňavy, rozličné skalné útvary a bralnaté hrebene. Reliéf pohoria sa vytvára najmä vo vzťahu odolnosti hornín voči zvetrávaniu. Ostro členitý reliéf na odolných horninách ostro kontrastujte s menej členitým a zaobleným povrchom na ľahšie zvetrávajúcich horninách. Typickým príkladom tohto kontrastu je panoráma bralnatého Veľkého Rozsutca a hladkého Stohu.

Panoráma Veľkého Rozsutca a Stohu

Krasové javy a jaskyne

Krasové javy sa v  Malej Fatre vyskytujú v dvoch oblastiach a to v oblasti obalovej a križňanskej série a v oblasti chočského príkrovu. Pre prvú oblasť je charakteristické striedanie vápenatých a nevápenatých hornín, čo nevytvára dobré podmienky pre vývoj krasu. Ten je tu obmedzený na malé plochy a vyskytuje sa najmä v oblasti Kúrskej doliny, Stratenca, Belianskej doliny a v závere Vrátnej doliny, kde sa nachádza zatiaľ objavený najväčší jaskynný systém v Malej Fatre. Ide o verejnosti neprístupnú Jaskyňu nad vyvieračkou s dĺžkou 550 m. Druhá oblasť je na území budovanom dolomitmi chočského príkrovu. Pre túto oblasť sú charakteristické bizarné tvary reliéfu (tiesňavy, kaňony, škrapy, závrty, vodopády a jaskyne).

Z jaskýň je najpozoruhodnejšia Kryštálová jaskyňa, ktorá je taktiež verejnosti neprístupná. Jej výzdoba je tvorená kalcitovými drúzami a v súčasnosti je, žiaľ, už značne poškodená vandalizmom.

Kaňon v Dolných dierach

Vodopády

Charakteristickým znakom vodných tokov v Malej Fatre je ich hlboké zarezávanie do pohoria, prudkosť spádu a prevažne bystrinný charakter horských riečok a potokov. Ich sklon sa mení v závislosti od nadmorskej výšky a geologického podkladu. Na viacerých miestach, najmä v oblastiach výskytu vápencových hornín, vznikli početné vodopády. Najväčší a turistami vyhľadávaný je Šútovský vodopád s výškou 38m. Napájaný je Mojžišovými prameňmi,  vyvierajúcimi pod Hromovým.

Šútovský vodopád

Geomorfologická  zaujímavosť o Chlebe

Viete, že existovali dva rôzne vedecké názory na pôvod vzniku charakteristického reliéfu Chleba?

Prvý názor je, že na severnom svahu Chleba je ľadovcový kar. Predispozíciou pre jeho vznik bola podľa P a u l a predglaciálna jazva po strži. V kare je stále jazierko s rozmermi 6,5 x 10 m, hlboké cca 30 cm. Pravdepodobne morénový val  vo výškach 1450 – 1500 mnm je z vápencového a kremencového materiálu.

Existenciu ľadovcového karu Chleba vyvracia N e m č o k, ktorý tento útvar klasifikuje ako zrútenie s celkovou kubatúrou 1,81 mil. m3 a zaraďuje ho medzi najväčšie zrútenia v slovenských vysokých pohoriach.

Chlebský kotol