V nasledujúcich riadkoch sa Vám budem snažiť zreprodukovať započatie ochrany prírody tohto vzácneho územia na základe listu od pána RNDr. Andreja Štollmanna, ktorý Správa Národného parku Malá Fatra so sídlom vo Varíne (S-NP Malá Fatra) obdržala dňa 19.06.2023.
V liste nás pán Štollmann v prvom rade informoval o úmrtí prvého riaditeľa niekdajšej Správy Chránenej krajinnej oblasti Malá Fatra (ďalej len „CHKO Malá Fatra“) RNDr. Pavola Janáčika, ktorý zomrel dňa 05.04.2023.
Pripojil aj vzácny dokument „Vyhlášku o stavebnej uzávere Vrátnej doliny“ /štatút/ z roku 1959 pre náš archív, ktorý pripájam nižšie.
Citujem z listu:
„Bol to prvý počin ku pripravovanej CHKO Malá Fatra. Vydávané nariadenie zostalo však bez povšimnutia. Sám jeden z tých na oko horlivých ochrancov, členov HS E.V. porušil štatút a postavil si chatu na území už vyhlásenej CHKO. Projekt CHKO Malej Fatry vypracoval kolektív Ing. M. Pacanovského, jeho členmi boli E.Bosáčková, J.Kruý, D.Janota a A.Štollmann. Projekt bol v r.1964 predložený na pripomienkovanie prostredníctvom Národnej rady jednotlivým rezortom. K urýchleniu konečného schválenia projektu sa pričinila Rada ONV v Žiline (najmä vedúci Odb. kultúry Štefan Pauliny) a okr. konzervátor ŠOP v Žiline. Vyhlásením CHKO sa starosť neskončila, bolo potrebné založiť Správu CHKO a vytipovať vedúceho správy. Voľba padla na geografa RNDr. P. Janáčika, ktorý sa po dopravnej nehode práve zotavoval v Popradskej nemocnici. Ponuku prijal/dočasne Správu CHKO Malá Fatra do nástupu P.Janáčika zastupoval okr. konzervátor, ktorý prijal do služieb prvého strážcu Ondreja Bugáňa. Také boli prvé dni, týždne …“
Správe Národného parku Malá Fatra na záver listu pán Štollmann zaželal mnoho zdaru pri vykonávaní ochrany územia aj do budúcich rokov.
⇒ Za Chránenú krajinnú oblasť Malá Fatra bola Krivánska časť Malej Fatry vyhlásená v roku 1967 opatrením č. 22/1967 Komisie SNR pre školstvo a kultúru.
Súčasne s vyhlásením CHKO Malá Fatra bola zriadená aj štátna prírodná rezervácia Rozsutec (v súčasnosti Národná prírodná rezervácia Rozsutec), ktorá patrí medzi najväčšie prírodné rezervácie na Slovensku.
„Územie Rozsutca sa vyznačuje výrazným bralnatým reliéfom budovaným odolnými horninami dolomitov a vápencov. Charakterizujú ho kolmé skalné steny, roztrúsené a do skupín sústredené skalné útvary bizarných foriem, svahové sutiny a hlboké inverzné rokliny. Jeho väčšia časť patrí do montánneho vegetačného stupňa, menšia vystupuje do subalpínskeho stupňa. Má značné hypsometrické rozpätie a na vrchole Veľkého Rozsutca dosahuje nadmorskú výšku 1610m. Aj keď je poznačený minulou i dnešnou činnosťou a vplyvmi človeka, uchovávajú sa tu mnohé autochtónne rastliny a živočíchy a má preto značnú prírodovednú hodnotu. Je centrom rozšírenia alpínskych reliktov a alpských formácií geobiocenóz v Malej Fatre.
Pre tieto vlastnosti Rozsutec upútal pozornosť našich popredných bádateľov – prírodovedcov už v 19.storočí. Bol objektom početných vedeckých exkurzií a výskumných expedícií. Poznávaniu jeho prírody sa venovali D.Štúr, J.Ľ. Holuby, K. Brančík, W. Rowland, C. M. Paul a ďalší.“
„Pre jeho vlastnosti presahuje významom národnú sieť prírodných rezervácií.“
(M.Janík a A.Štollmann, 1981, Rozsutec)
⇒ V roku 1988 bola CHKO Malá Fatra nariadením vlády SSR č. 24 z 18.1.1988 prekategorizovaná na NÁRODNÝ PARK. Jeho rozloha, ktorú si zachoval do dnešnej doby, je 22 630 ha, rozloha ochranného pásma je 23 262 ha.
V logu Národného parku Malá Fatra zostáva ROZSUTEC. Viac o vzniku loga sa dočítate tu – Ochranné známky/logá
Spracovala: Ing. Anna Žideková, S-NP Malá Fatra
