S hlbokým zármutkom oznamujeme, že nás v týchto dňoch opustil náš dlhoročný bývalý riaditeľ a kolega Ing. Ján Pagáč. Posledná rozlúčka bude 3.10.2019 o 14:00 hod. na Starom cintoríne v Žiline.
Ing. Ján Pagáč sa narodil 17.8.1931 v Kysuckom Lieskovci pri Čadci v maloroľníckej rodine. V roku 1963 ukončil Vyššiu pedagogickú školu v Bratislave (odbor biológia a chémia) a v roku 1970 Vysokú školu poľnohospodársku – agronomickú fakultu v Nitre. Počas svojej profesionálnej pedagogickej praxe pôsobil na viacerých školách. Začal ako učiteľ na Základnej deväťročnej škole v Novej Bystrici, no pôsobil aj v Ochodnici, kde sa nakoniec stal aj riaditeľom. Jeho zásluhou sa tu vybudovali odborné učebne a športový areál okolo školy. Jeho kvalitná pedagogická činnosť bola ocenená v roku 1967, keď mu bol udelený titul „Vzorný učiteľ“. Postupom času pôsobil na odbore školstva v Čadci, kde vykonával funkciu školského inšpektora. Pracoval aj v rezorte Ministerstva kultúry Československej socialistickej republiky.
Do roku 1992 vykonával funkciu riaditeľa Správy Národného parku Malá Fatra v Gbeľanoch. Po odchode do dôchodku v roku 1992 pokračoval v aktivitách dobrovoľnej ochrany prírody. Viedol Klub zelenej kultúry pri Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline. Jeho zásluhou tu vznikla Poradňa o hubách a liečivých rastlinách. Veľký úspech mala na Žilinských dňoch zdravia, ktoré každoročne organizovalo Mesto Žilina.
Počas svojho pôsobenia na správe vtedajšej CHKO (skratka chránenej krajinnej oblasti) sa ako riaditeľ zúčastňoval na všetkých hlavných úlohách, ktoré správa vykonávala. Okrem toho má veľkú zásluhu na jej materiálnom a personálnom vybudovaní, veľkou mierou sa pričinil o rekonštrukciu a sprevádzkovanie barokového kaštieľa Gbeľany pre účely správy CHKO i sídla Školy ochrany prírody. V období jeho účinkovania na správe CHKO musel riešiť vážnu problematiku nelegálnej rekreačnej výstavby, čo bolo neraz spojené s existenčnými problémami.
Zriadil terénnu stanicu v Štefanovej, ktorú po vyhorení aj jeho zásluhou znovu postavili a zriadil v nej, vôbec prvé a na tú dobu impozantné, Informačné stredisko ochrany prírody (ďalej skratka IS OP). Podľa štatistík toto stredisko navštívilo ročne v priemere 6 tisíc návštevníkov. IS OP disponovalo premietacou sálou, predajným pultom s propagačným materiálom a stálou dennou službou. Úspech podmieňovalo aj strategické umiestnenie v centrálnej časti územia pri východisku turistických chodníkov na Veľký Rozsutec, Diery a Stoh.
V roku 1980 sa pričinil o vytvorenie Školy ochrany prírody, ktorá v budúcich rokoch významne zabezpečovala environmentálnu výchovu odborníkov, učiteľov, mládeže a širšej verejnosti v rámci celého Slovenska. Prevádzkovať Školu ochrany prírody s kvalitnými lektormi, ubytovacími a stravovacími kapacitami nebolo jednoduché – Ing. Pagáč to všetko s úsmevom jemu vlastným zvládal. Bol otcom myšlienky i realizácie trienále výstavy EKOPLAGÁT v Žiline s medzinárodnou účasťou.
Počas svojej praxe publikoval desiatky odborných článkov a príspevkov v odbornej ochranárskej i v regionálnej tlači, bol zostavovateľom monografie Malá Fatra a spoluautorom sprievodcov k náučným chodníkom či informačných brožúrok.
Správa CHKO Malá Fatra a jej činnosť bola v jeho období považovaná za špičkové pracovisko ochrany prírody na Slovensku.
Ocenenia
- Za prácu v kultúrno-výchovnej a osvetovej činnosti dostal množstvo ocenení, diplomov, ďakovných listov…
- v roku 1967 – získal titul „VZORNÝ UČITEĽ“
- v roku 1986 – titul „VZORNÝ PRACOVNÍK KULTÚRY“
- v 1977 – 1979 – čestné uznania od ÚV SZOPK, odznak 3. stupňa, odznak BSP a iné za prácu s mládežou
- najviac ocenení bolo z organizácií: OV a ÚV SAK ONV – odbor kultúry, cestovného ruchu OV SZOM, ÚV SZOPK …
- v júni 2011 získal Cenu ministra životného prostredia SR za celoživotný prínos v oblasti ochrany prírody
Česť jeho pamiatke.
Kondolečný list RNDr. Jaroslava Kociana
S láskavým dovolením zverejňujeme kondolenčný list pána RNDr. Jaroslava Kociana, ktorý spolupracoval s p. Ing. Pagáčom. Pán RNDr. Kocian pôsobil v ochrane prírody 20 rokov (z toho 10 rokov v Dolnom Kubíne, 10 rokov na Správe CHKO Horná Orava a zvyšok praxe strávil v Oravskom múzeu). Do dôchodku odišiel v r. 2013.
Drahá smútiaca rodina Pagáčová, drahí bývalí kolegovia – pracovníci Správy Národného Parku Malá Fatra !
S bôľom v srdci som prijal včera aj pre mňa nesmierne smutnú a bolestivú správu, že dlhoročný riaditeľ Správy CHKO Malá Fatra a po reorganizácii i Správy Národného parku Malá Fatra, náš veľmi dobrý priateľ a vzácny človek, pán Ing. Ján Pagáč, už opustil tento svet. Prijmite preto, prosím, moju hlbokú úprimnú sústrasť nad touto smutnou skutočnosťou.
V roku 1975 som nastúpil ako mladý elév v ochrane prírody na referát ochrany prírody a kultúrnych pamiatok na ONV v Dolnom Kubíne. Vtedy som intenzívnejšie začal poznávať osobnosť Ing. Jána Pagáča, stretávať sa s ním a mať možnosť prijímať jeho nesmierne cenné rady a usmernenia Bol mi nielen výborným radcom, ale aj úprimným priateľom. Stretávali sme sa pomerne často na početných prednáškach, seminároch, besedách, prácach s mládežou ale i na komisiách. Obdivoval som u neho – okrem erudície – aj jeho kultivované a dôstojné vystupovanie. Svojim pokojom a rozvahou dokázal vždy i napriek ideologickým tlakom zaujať erudované, racionálne stanovisko končiace v prospech ochrany prírody. Ako dlhoročný a zanietený pedagóg vedel, že ochrana prírody bude mať vtedy úspech, ak sa bude vštepovať do mysle ľuďom už od ich útleho detstva, preto presadzoval predovšetkým prácu a aktivity najmä s našou mládežou a to formou rôznych prednášok, besied a exkurzií v prírode. Tieto reminiscencie oživujú v mojej pamäti najmä teraz, keď som sa dozvedel túto smutnú skutočnosť a dávajú mi priestor na hlbokú úctu, vďaku a nezvyčajnú pokoru k tejto významnej osobnosti.
Odchodom Ing. Jána Pagáča do Večnosti, odišiel priekopník, ktorý v aj v zložitých ideologických podmienkach bývalého politického režimu, sa významne spolupodieľal na ochrane našej krásnej slovenskej prírody. Aj Ing. Jánovi Pagáčovi môžeme ďakovať, že prírodné hodnoty Slovenska zostali dodnes zachované.
Drahá smútiaca rodina Pagáčová, drahí moji bývalí kolegovia – ochrancovia prírody, ubezpečujem Vás, že pamiatka na dielo a odkaz pána Ing. Jána Pagáča, zostane u mňa v živej a nehynúcej pamiatke, navždy.
V hlbokej úcte: Jaroslav Kocian, sídlisko Medvedzie, Tvrdošín