Vyhodnotenie IV. zimného monitoringu veľkých šeliem na území NP Malá Fatra a jeho ochranného pásma.

Zimný monitoring veľkých šeliem sa v oblasti Malej Fatry stal už tradíciou, o čom svedčí aj veľký záujem z pohľadu laickej verejnosti. Dňa 2. februára 2019 sa konal už IV. ročník monitoringu avšak v náhradnom termíne, nakoľko počas prvého termínu (20. 1. 2019) bola v oblasti Malej Fatry snehová kalamita a podmienky pohybu na horách boli nebezpečné a mimoriadne náročné.

Na monitoring sa prihlásilo  132 osôb, v sobotu, 2. 2. 2019, vyrazilo do terénu napokon 92 osôb. Mapovatelia prešli 47 trás v celkovej dĺžke 391 km. Snehové podmienky počas monitoringu boli náročné, vo výške okolo 1 000 m  n. m. bola približne 130 – 170 cm vysoká  snehová pokrývka. Sneh bol po rýchlom oteplení ťažký, čo sťažovalo pohyb v teréne. Len 2 trasy si nevyžadovali pomôcky do snehu (snežnice, skialp, bežky).  Nachádzali sa na frekventovaných turistických chodníkoch a cesta na nich bola už vyšliapaná.

Trasy boli dlhé od 3 km do takmer 15 km.  Monitoring bol oficiálne oznámený aj poľovným združeniam  v danej oblasti. Z 18 oslovených združení len 3 združenia prejavili záujem a akcie sa aj zúčastnili.

Prípravy na IV. zimný monitoring veľkých šeliem začali 26. 12. 2018, kedy sme na stránkach NP Malá Fatra zverejnili pozvánku na monitoring. Pozvánky boli odoslané aj záujemcom z predchádzajúcich ročníkov.

Na predchádzajúcich ročníkoch monitoringu sme pripravili pre záujemcov seminár venovaný problematike veľkých šeliem. Čo organizátorov veľmi teší je, že zo strany verejnosti je o túto možnosť veľký záujem. Večer pred terénom sa v priestoroch S NP Malá Fatra vo Varíne stretlo približne 70 poslucháčov. Pripravené boli príspevky k metodike letného monitoringu a doterajších výsledkoch k medveďovi hnedému (Michal Kalaš), k vlkovi dravému (Ľubo Hrdý a Tomáš Flajs), k rysovi ostrovidovi (Martin Duľa) a k mačke divej (Mária Apfelová). Zaujímavým spestrením bola prezentácia doc. Pavla Hulvu z Karlovej Univerzity v Prahe o zbere biologického materiálu v teréne a následnom genetickom výskume s ukázaním niekoľkých výsledkov výskumu. Formálnu časť ukončil krátky film Ľuba Hrdého so zábermi z fotopasce a film Jana Hoľmu z územia TANAPu ,,Vlčia svorka“.

Výsledky

Monitoring šeliem sa už stáva tradičným miestom stretávania ľudí z rôznych krajín venujúcich sa šelmám. Počas monitoringov sa okrem Slovákov a Čechov zúčastnili aj Poliak, Rus, Francúz, Portugalec, spestrením tohtoročného bol študent z Mexika.

Účastníci sa podľa metodiky pohybovali po dohodnutých trasách, pričom zisťovali pobytové znaky šeliem (stopy, trus, korisť), pri nájdení čerstvého trusu alebo moču tento odobrali na genetický výskum.  Pobytové znaky boli dokumentované pomocou fotoaparátu či mobilného telefónu za použitia metra.

Vlk dravý (Canis lupus)

Stopa vlka. Foto Ľubo Hrdý

Na území národného parku bola bezpečne potvrdená len 1 vlčia rodina.  Traja vlci sa pohybovali v širšej oblasti Stohu.

Monitoring priniesol aj negatívne potvrdenie vo forme chýbajúcej  vlčej rodiny, ktorú sme dlhodobo monitorovali v JZ časti národného parku.  Už niekoľko týždňov pred konaním monitoringu sa spomínanú vlčiu rodinu nepodarilo stopovaním na snehu objaviť. Jediný vlk bol stopovaný v širšej oblasti Sučianskej doliny. Vlčia rodina bola posledný krát nasnímaná fotopascami v čase jelenej ruje, na začiatku  októbra 2018. V území veľkom takmer 400 km² sme nikde nezaznamenali nárast počtu jedincov v skupinách, ani nových jedincov. Rovnako tu nebol vlk oficiálne v sezóne 2018/2019 ulovený, ani zabitý autom či vlakom. To všetko naznačuje možnosť nelegálneho lovu. V danom teritóriu  s dostatkom prirodzenej koristi je vylúčené, aby vlci zanechali takéto územie. Pritom v roku 2018 pri rovnakom monitoringu bola táto „svorka“ zaznamenaná  hneď troma skupinami mapovateľov od Malého Kriváňa cez Suchý až po Stratenec.

Ďalší  jedinec zanechal stopy vo Vrátnej doline. Starší trus vlka bol ešte nájdený v oblasti  Suchého vrchu.

Zaujímavé bolo opakované potvrdenie dvojice vlkov vo východnej časti na hranici parku,  pôvodne zo skupiny vlkov pohybujúcich sa najmä v ochrannom pásme v časti Oravskej Magury z tzv. ,,Minčolskej svorky“. Podľa našich predchádzajúcich stopovaní z prelomu rokov sa od vlčej rodiny oddelil jedinec, k nemu sa pridal druhý  vlk (neznámeho pôvodu), spoločne dvojica prebehla veľkú časť svojho domovského okrsku. Podľa zistených informácií zo stopovania je to dospelý pár vlkov, ktorý bude veľmi zaujímavé pozorovať v ďalšom období pre možnosť prípadnej reprodukcie. V pôvodnej oblasti ostali štyria vlci, ktorí boli potvrdení hneď na dvoch susedných trasách.

Spestrením a súčasne komplikáciou vyhodnocovania  bolo opakované sledovanie samostatne sa pohybujúceho vlka na hranici Minčolskej a Kysuckej vlčej rodiny.

Takto bol potvrdený jedinec na troch susedných trasách v oblasti. V ochrannom pásme bola teda potvrdená existencia dvoch svoriek. Pri ,,Kysuckej“ rodine veľmi potešilo zistenie, že sa vlci ukazujú v území, kde neboli zaznamenaní dlhšiu dobu. Negatívnou informáciou bolo zistenie ďalšieho  krívajúceho jedinca na ľavu zadnú končatinu práve z tohto zoskupenia. Táto oblasť je pod veľkých tlakom poľovníckej obce, práve v domovskom okrsku tejto rodiny pred časom zmizla pôvodná vlčia rodina. Nakoľko vo všetkých vlčích rodinách v oblasti Malej Fatry evidujeme každoročne krívajúce jedince, sú predpoklady na nelegálne zástrely v priebehu celého roka.

Celkovo bolo v ochrannom pásme zistených len deväť vlkov, na území národného parku päť. Pre územie o veľkosti takmer 46 000 ha sú tieto čísla žalostne malé a odzrkadľujú skutočný stav vlčej populácie v skúmanej oblasti.

Rys ostrovid (Lynx lynx)

Rys ostrovid bol v národnom parku potvrdený na šiestich lokalitách, podľa výsledkov od mapovateľov sa výskyt rovnakých jedincov potvrdil na 4 lokalitách.  Nasvedčovali tomu smer idúceho zvieraťa aj približný vek stopy. Podobne ako na monitoringu v januári 2018 boli na území parku zistené  4 jedince rysa ostrovida.

Päť jedincov sa pohybovalo v ochrannom pásme národného parku. V západnej časti územia v oblasti Domašínskeho meandra, tri v širšej v oblasti Terchovej, piaty v okolí Hrčovej Kečky a Lysice.

 Medveď hnedý (Ursus arctos)

Medveď bol zistený v národnom parku  na troch lokalitách. Pravdepodobným dôvodom pohybu  mohlo byť  silné oteplenie. V oblasti Panošinej sa pohybovala medvedica s troma mladými, na ďalších lokalitách sa medvede pohybovali okolo kŕmnych zariadení pre zver. V ochrannom pásme bol medveď zaznamenaný na dvoch lokalitách, v oblasti nad Zázrivou a nad Belou.

Mačka divá (Felis sylvestris)

Mačku divú sa podarilo bezpečne identifikovať len na jednej lokalite nad Terchovou.

Korisť po šelmách bola nájdená na štyroch lokalitách. Dve jelenice boli konzumované vlkmi, jedna srna rysom, u poslednej z dôvodu staršieho nálezu (len zvyšky kože zo srčnej zveri) sa druh šelmy už určiť nedal.

Mapa zistených výsledkov.

Poďakovanie

Na záver ostáva vysloviť veľké poďakovanie účastníkom monitoringu. Podmienky vo vysokom a ťažkom snehu boli naozaj namáhavé, samotné ,,čítanie“ stôp si taktiež vyžadovalo väčšiu námahu a sústredenie.

Osobitné poďakovanie patrí kolegom z troch poľovných združení, ktorí sa na akcii aktívne zúčastnili a prispeli tak nielen k bližšej spolupráci ale aj poznaniu pohybu šeliem v ich poľovných združeniach, konkrétne PR Párnica, PR Lysica – Belá, PR Lipovec – Turčianske Kľačany.

Veríme, že všetci účastníci odchádzali z Malej Fatry spokojní a dúfame, že sa takto o rok stretneme opäť pri monitoringu šeliem!

Vo Varíne, 14. 02. 2019                                                                 Tomáš Flajs a Ľubo Hrdý

Fotogaléria