V súčasnosti sa na verejnosti pomerne často diskutuje o postavení národných parkov na Slovensku.
V minulom roku zarezonovala správa o snahe zrušiť Národný park Muránska planina a len o niekoľko mesiacov na to sa inšpirovali aj neštátni vlastníci v oblasti Malej Fatry, keď spustili petíciu za zrušenie Národného parku Malá Fatra. Chcú založiť Prírodný park Malá Fatra, ktorý si budú obhospodarovať a riadiť sami.
Treba uznať, že problematika veľkoplošných chránených území nebola pre náš štát od vzniku samostatnosti nikdy témou dňa. Tak tu máme dnes územie, ktoré v niektorých pohľadoch nenapĺňa parametre národného parku v zmysle Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN). V prvom rade je to účel územia, ktoré by malo slúžiť na zachovanie a sledovanie prírodných procesov na väčšine svojej plochy. Ide o tzv. bezzásahovú zónu, ktorú dnes reprezentujú maloplošné chránené územia s 5. stupňom ochrany nachádzajúce sa v parku. K najznámejším patrí Národná prírodná rezervácia Rozsutec. Pri aktuálnej celkovej výmere NP Malá Fatra 223,8 km2 dosahujú všetky rezervácie v parku s 5. stupňom ochrany rozlohu 43,7 km2. Bezzásahovosť je teda zabezpečená na 19,52 % výmery parku. Od vzniku Národného parku Malá Fatra (1988) sa na tomto stave nič nemenilo azda len s výnimkou, že došlo k zániku jednej menšej rezervácie v k.ú. Sučany (Pod Rígľom).
Až v roku 2017 sa po 50 rokoch územnej ochrany (v roku 1967 vyhlásená CHKO Malá Fatra) uskutočnil prvý výkup pozemkov v Národnom parku Malá Fatra zo strany MŽP SR. Doterajšia výmera vykúpených lesných pozemkov je 34 ha, čo je žalostne málo. V roku 2019 bolo fyzickými osobami poskytnutých k bezodplatnému nájmu ďalších 5 ha lesa. Prenajímatelia požadujú ako protihodnotu, aby sa v tomto lese nehospodárilo.
Z pohľadu nevyhnutného rozširovania bezzásahovosti sa javí ako kľúčový opäť rok 2017. V tomto období podala Správa NP Malá Fatra podnet v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. na zákaz lesohospodárskych činností vo vybraných častiach územia, ktoré predstavujú biotop tetrova hlucháňa. Ide o lesy s výmerou cca 500 ha na južných svahoch pohoria. Na prelome rokov 2020/2021 boli po dlhom čase a náročných rokovaniach vydané prvé dve rozhodnutia, ktoré zakazujú lesné hospodárenia na výmere 280,14 ha. Na ploche 35,67 ha bude aktívny manažment, ktorý má za cieľ zlepšiť biotopové podmienky hlucháňa.
Situačná mapa (kliknutím sa mapa zväčší).
Hoci sú tieto obmedzenia časovo obmedzené do konca roka 2024, je nesporné, že v ére národného parku ide o doteraz najvýraznejšie posilnenie ochrany lesných biotopov. Pre názornosť možno uviesť, že plocha lesov, kde úrad zakázal lesohospodársku činnosť je približne rovnaká ako Národná prírodná rezervácia Prípor. Po vyhlásení aj ostávajúcej časti bude rozloha podobná veľkosti NPR Šútovská dolina. Týmito opatreniami sa aspoň dočasne zvyšuje podiel bezzásahového územia v NP Malá Fatra z 19,52 % na 21,74 %.
Objektívne treba povedať, že istým spôsobom je v takomto režime väčšia časť územia, nakoľko nie vo všetkých lesoch sú aktuálne naplánované lesohospodárske zásahy. Pokiaľ však takéto lesy nebudú v blízkej budúcnosti zaradené do bezzásahovej zóny národného parku, vždy hrozí ich vyťaženie.
Masívny lesohospodársky zásah v 160-ročnom ochrannom lese. Kategória „ochranný les“ teda negarantuje jeho zachovanie.
Aby sa opatrenia podarilo predĺžiť a postupne rozširovať aj na ďalšiu plochu národného parku, je nevyhnutné, aby štát riadne a načas uhrádzal ujmu za obmedzenie bežného obhospodarovania všetkým vlastníkom. Ide totiž o súkromné, nie štátne pozemky. Zároveň treba zintenzívniť výkup ďalších pozemkov (prípadne zabezpečiť zmluvnú starostlivosť, zámenu pozemkov a pod.). Na uvedené by mohla zmysluplne poslúžiť časť financií z plánu obnovy.
Iba týmto spôsobom sa z územia stane národný park, teda územie, kde všetkých návštevníkov počas pobytu v horách nebudú vyrušovať deprimujúce pohľady na svahy bez lesov, sprevádzané prenikavým zvukom motorovej píly.
Správa NP Malá Fatra
Foto: M. Kalaš
