Orol skalný a sokol sťahovavý

Hniezdna sezóna 2018 začala pre dravé vtáky v oblasti Krivánskej Malej Fatry nie najvhodnejšie. Po teplejšej zime, na prelome už jarného obdobia, prišlo dlhšie silnejšie ochladenie. Práve toto ochladenie po 15. marci môže predstavovať pre orla skalného a sokola sťahovavého veľmi nepriaznivé obdobie, spojené s rizikom nezahniezdenia pre páry už na obsadených teritóriách. Domnievame sa, že práve ochladenie spôsobilo spomalenie ťahu vtáctva, ktoré v tomto období predstavuje výraznú časť koristi dravcov. Pri orlovi skalnom je len polovica párov úspešná, pri sokolovi sťahovavom je bilancia rovnaká. Orly klasicky vychovali po jednom mláďati, sokoly obmedzili výchovu mláďat len na 1 až 2 mladé, čo je minimum.

Orol krikľavý

U orla krikľavého je situácia trochu iná. Tento druh je sťahovavý, fázy hniezdenia má oproti predošlým dvom druhom posunuté a spomínané ochladenie ho zastihlo ešte na ťahu. Väčšina jedincov bola v oblasti juhovýchodnej Európy, prípadne ešte v Turecku.

K roku 2015 sme odhadli početnosť orla krikľavého v celom Chránenom vtáčom území Malá Fatra (Krivánska aj Lučanská Fatra spolu) na 8 až 9 párov. Z nich jeden zanikol v rokoch 2016 – 2017.  Ďalšie dva páry sa tento rok na hniezdiskách neukázali.  V tomto roku sme zistili, že len dva páry majú úspešné hniezdenie.

Takáto nízka produktivita nedokáže nahrádzať straty a keďže druh už dlhodobo vykazuje pokles početnosti, reálne v ďalších rokoch hrozí zanikanie ďalších párov. Ako príčiny veľmi nízkej úspešnosti hniezdenia vidíme najmä rušenie na hniezdiskách (lesohospodárska činnosť, hluk z motoriek a iné), časté búrky v období inkubácie (v máji, keď mohlo ľahko dôjsť k vypadnutiu vajec z hniezd alebo ich zachladnutiu) a napokon nízku početnosť drobných hlodavcov, hrabošov, ryšaviek, ktoré tvoria najčastejšiu potravu orla krikľavého.

Tomáš Flajs, Ján Kicko

Foto: Tomáš Flajs